+421 903 240 602 Trenčín 7:00-16:00

Ochranné pomôcky – ochrana sluchu

V závislosti od vykonávanej činnosti volíme aj ochranné pracovné pomôcky. Ochrana zraku pracovnými okuliarmi, dýchania respirátormi a kože rukavicami či montérkami by mala byť samozrejmosťou nie len v zamestnaní, ale aj pri domácom majstrovaní. Rovnako tak, ako ochrana sluchu v prípade, že predmetom práce je činnosť s vysokou hlučnosťou. Poškodenie sluchu hrozí v mnohých odvetviach. Pri práci s mechanizáciou v stavebníctve, poľnohospodárstve, výrobe, ale napríklad aj na letisku sú chrániče sluchu nevyhnutné. Podľa údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť práce a ochranu zdravia pri práci je práve strata sluchu spôsobená hlukom najčastejšou chorobou z povolania v EÚ.

V článku sa dozviete, aká hladina zvuku je správna aj podľa čoho vyberať chrániče sluchu.

B1

Hladina zvuku na správnej úrovni

Vystavovanie sa vysokej hladine zvuku môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Tie možno rozdeliť na špecifické, ktoré zasahujú priamo sluchové orgány a nešpecifické, ktoré sa môžu prejaviť formou porúch sústredenosti, porúch spánku, funkčnými poruchami v krvnom obehu, zvýšeným tlakom krvi či znížením pracovného výkonu.

Vo všeobecnosti sa za hladinu zvuku, ktorá začína byť pre človeka nebezpečná, považuje hladina na úrovni 85 dB. Každý človek, každé ucho má však inú citlivosť na prichádzajúcu hladinu zvuku. Riadiť sa preto tabuľkami by mohlo byť skreslené. 

Správna úroveň zvuku by mala byť taká, pri ktorej sa cítite komfortne, ale pri ktorej zároveň dokážete vnímať zvuky, ktoré vnímať potrebujete. Obzvlášť na pracovisku, kde kvôli nepočutiu hrozí riziko úrazu, je potrebné nájsť zlatú strednú cestu. Je to podobné ako keď máte na ušiach slúchadlá pri športovaní či chôdzi. Chcete počuť hudbu, ale tá nesmie byť tak intenzívna, aby ste nepočuli, čo sa deje okolo vás.

B6

Ochranné slúchadlá alebo štuple do uší?

Najčastejšie používanými pomôckami na ochranu sluchu sú tzv. rezonančné chrániče, ľudovo tiež zátky či štuple do uší a slúchadlové chrániče. Pri skutočne vysokej úrovni hluku nad 110 dB sa používajú tiež protihlukové kukly a protihlukové prilby, ktoré chránia celú hlavu pred vedením hluku kosťami lebky. 

Zátky do uší možno podľa použitia rozdeliť na zátky jednorazové a zátky s viacnásobným použitím. Najrozšírenejšími jednorazovými zátkami sú penové tvarovateľné zátky, ktoré po vložení do ušného kanálika zväčšujú rastom teploty svoj objem a formujú sa do tvaru kanálika. Toto tvarovanie umožňuje ušným zátkam dosiahnuť vynikajúce utesnenie proti hluku. Výhodou jednorazových štupľov je nízka cena, možnosť recyklácie a žiadne nároky na údržbu. Pri štupľoch do uší je veľmi dôležité ich správne nasadenie.

Medzi zátkami vhodnými na viacnásobné použitie sú obľúbené napríklad zátky 3M EAR EXPRESS od jedného z lídrov medzi výrobcami ochranných pomôcok, spoločnosti 3M. Vďaka úchytom sú považované za najhygienickejší typ zátkových chráničov.

B8

Použitie mušľových slúchadlových chráničov sa odporúča pri hluku nad 95 dB(A). Pri ich výbere dbajte na to, aby sa čo najjednoduchšie používali, aby vám dobre sedeli a aby boli pohodlné. Kvalitné mušľové slúchadlá sú tvorené pevnými mušľami s mäkkou dosadaciou líniou, ktorá zaisťuje utesnenie okolo uší a znižuje tak expozíciu hluku. Väčšinu modelov je možné pripojiť k pracovným prilbám, čím získate komplexnú ochranu hlavy aj sluchu.

Od výrobcu 3M sú známe rady Peltor Optime a Peltor X vo viacerých variantoch, vyznačujúce sa odolnou konštrukciou a moderným dizajnom. Farba slúchadiel napomáha výberu podľa želaného útlmu. Zelená označuje útlm prvej úrovne, žltá druhej, vysoký útlm dosahujú slúchadlá červenej farby a pre extrémne hlučné prostredie sú určené slúchadlá čiernej farby. Ako príklad môžeme uviesť:

Peltor Optime III vyvinutý pre extrémne hlučné prostredie či Peltor X2A zabezpečujúci stredný až vysoký útlm, ktorý je zároveň kompatibilný s prostriedkami na ochranu zraku a dýchania 3M.

Jeseň v záhrade

Široká paleta farieb, šťavnatá chuť jabĺk, či pestrosť okolitých scenérií – aj takto môžeme charakterizovať jeseň. Dni sa pomaly skracujú a práce v záhrade neubúda. Práve naopak. Jeseň je ideálnym časom na „veľké upratovanie“ záhrady pred pravidelným zimným odpočinkom. Do príchodu zimy by sme mali toho ešte veľa stihnúť. Pozbierať úrodu, prestrihať kríky a živé ploty, postarať sa o trávnik, pohrabať opadané lístie, presadiť nové rastliny, či vysadiť cibuľoviny.

Výsadba, prekyprenie aj zber

Ak chceme mať na jar pestrú rozkvitnutú záhradu, jeseň je ideálny čas na vysadenie cibuľovín.  Vďaka vlhkej a teplej pôde, vyhriatej z leta je väčšia šanca, že vaša snaha bude mať úspech. Aj ruže, vysadené na jeseň sa lepšie prijmú ako tie, ktoré sa vysadia na jar. Zabúdať by sme však nemali ani na odstránenie odkvitnutých letničiek a trvaliek. Z praktického, aj estetického hľadiska. Po ich odstránení si pôda lepšie oddýchne a zvyšky rastlín môžeme využiť ako prírodný materiál do kompostéra. Tam môžeme zúžitkovať všetok bioodpad zo záhrady a domácnosti, ako lístie, pokosenú trávu, popol z dreva, posekané konáre, zhnité ovocie, či burinu. Hotový dobre vyzretý kompost môžeme aplikovať do pôdy na jar, pri výsadbe rastlín.

Nevyhnutnou činnosťou je prekyprenie pôdy vo vyvýšených záhonoch, či hriadkach. Vyčistením a prerýľovaním pôdu prevzdušníme a predídeme rozmnožovaniu škodcov. Prekyprenie pôdy sú spolu s hnojením predpokladom pre úrodu v budúcom roku. Ak totiž chcete maximalizovať úrodu aj v nasledujúcom roku, pôdu by ste mali obohatiť o kvalitný kompost a hnojivo.

Medzi základné a určite aj tie príjemnejšie práce v záhrade patrí zber úrody. Zber by mal byť opatrný, aby sa plody nepoškodili a dlhšie vydržali. Ovocie a zeleninu, o ktorú sme sa celý rok starali treba po zbere umiestniť na vhodné miesto, resp. spracovať. 

Čo so stromami a kríkmi?

Jesenné práce v záhrade by mali byť zamerané aj na prerezanie kríkov, či živých plotov. Najmä tých starších. Jesenným ozdravným rezom môžeme predísť hnilobným procesom, ktoré by mohlo nastať v prípade nahromadenia vlhkosti. Rez sa však neodporúča v neskorej jeseni, kedy by mohlo z dôvodu mrazov dôjsť k poškodeniu  jemných konárov. Zabúdať by sme nemali ani na ochranu kmeňov mladých stromčekov, najmä, ak ich máme mimo oploteného územia. Pokiaľ ide o ovocné stromy, či kríky, platí, že tie, ktoré sa presadia na jeseň majú v zimnom období viac času na správne zakorenenie.

Pred definitívnym koncom sezóny záhradkára, je potrebná ešte starostlivosť o náradie a záhradný nábytok. Vyčistenie kosačky a nástrojov by malo byť samozrejmosťou. Netreba zabudnúť ani na gril, či záhradné hadice. Oceníte to najmä na jar, keď sa pustíte do práce a budete mať všetko, čo k tomu potrebujete. 

Riedidlo – podľa čoho vybrať?

Asi každý kutil občas potrebuje niečo doma alebo v záhrade natrieť, či premaľovať. Pokiaľ pri tom použije farby na syntetickej báze zrejme sa nezaobíde bez riedidla. To dobre poslúži nielen na prípravu náterových látok,  ale tiež na očistenie štetcov. Ako si však vybrať to najvhodnejšie? V našom článku sa zameriame na základné typy riedidiel a účel ich použitia. 

Pred konečnou aplikáciou farieb sa niektoré syntetické farby riedia do požadovanej hustoty riedidlom. Čo však to riedidlo vlastne je? Ide o kvapalinu so špeciálnym zložením. Zvyčajne organických rozpúšťadiel, či uhľovodíkov, alkoholov a acetátov. V závislosti od obsahu jednotlivých zložiek je konkrétny typ riedidla označený číslom, resp. dohodnutým kódom. Na trhu máme viacero druhov riedidiel dostupných vo viacerých veľkostiach balenia. Jednotliví výrobcovia na obaloch a v príslušných technických listoch uvádzajú presný typ riedidla spolu so spôsobom použitia. Riedidlá sa najčastejšie používajú na zriedenie farby. Farba sa tak ľahšie nanáša a má lepšiu výdatnosť. Pri práci s náterovými hmotami – farbami a lakmi máme na výber z viacerých typov riedidiel, ktoré sa odlišujú najmä zložkami obsiahnutými v konkrétnom type riedidla, pričom každá zložka má špecifický účinok. Pozrime sa preto bližšie na jednotlivé typy:

Riedidlo S 6005  – používa sa na riedenie syntetických náterových látok.

Riedidlo  S 6005 je zmesou aromatických uhľovodíkov, ktorá sa  používa  na  riedenie  základnej  farby  S2003  a tiež rýchloschnúcej  základnej  farby S 2035, pokiaľ nie je v návode farby predpísaný iný typ riedidla. Aplikuje sa postupným pridávaním k uvedeným náterovým látkam v množstve, ktoré určil výrobca náterovej látky. Mieša sa dovtedy, pokiaľ sa nedosiahne predpísaná konzistencia.

Riedidlo S 6006 – používa sa na riedenie syntetických náterových látok.

Riedidlo S 6006 môžeme charakterizovať ako zmes alifatických uhľovodíkov  s minimálnym množstvom aromatických uhľovodíkov. Riedidlo je určené na riedenie syntetických náterových látok, ktoré zasychajú na vzduchu. K uvedeným náterovým látkam sa aplikuje postupným pridávaním, v množstve určenom výrobcom náterovej látky. Za stáleho miešania by sa mala dosiahnuť optimálna (predpísaná) konzistencia.

Riedidlo S 6001 – riedidlo sa používa na riedenie nitrocelulózových náterových látok.

Ide o zmes aromatických a alifatických uhľovodíkov. Riedidlo S 6001 sa používa na riedenie syntetických náterových látok zasychajúcich na vzduchu, určených na nanášanie striekaním. Aplikuje sa postupným pridávaním množstva určeného výrobcom konkrétnej farby za stáleho miešania až sa dosiahne predpísaná konzistencia.

Riedidlo C 6000 – riedidlo sa používa na riedenie nitrocelulózových náterových hmôt a tiež čistenie náradia.

Riedidlo C-6000  je zmesou aromatických uhľovodíkov, alkoholov a acetátov. Jeho použitie je vhodné na riedenie nitrocelulózových náterových látok, tiež na prípravky pre ochranu podvozkov automobilov alebo na čistenie aplikačných zariadení. Možno ho použiť aj na riedenie syntetických farieb, ktoré sa aplikujú štetcom, valčekom a striekaním pokiaľ je tento spôsob doporučený v príslušnej náterovej látke. 

V našom článku sme sa zamerali na niekoľko typov riedidla. Pred samotnou kúpou si pozrite, aký konkrétny typ riedidla je odporúčaný k farbe ktorú chcete použiť. Ako sme popisovali, každé riedidlo má iné zloženie a teda aj použitie. Pre výsledný pozitívny efekt vašej práce je potrebné vybrať správny typ a maximalizovať tak účinok.

 

Zdroj: technické listy produktov

Farba do detskej izby – akú vybrať?

Farba do detskej izby tvorí základ pekného domova. Detská izba je pre dieťa svet, v ktorom vyrastá a vyvíja sa. Jej zariadeniu by sme preto mali venovať dostatočnú  pozornosť. Vhodné prostredie môže dieťaťu pomôcť vo vývoji, povzbudiť jeho kreativitu a inšpiráciu, dodať pocit domova a pohodlia. Významnú úlohu tu hrajú aj farby. Ich psychologický význam dnes už nikto nespochybňuje. V našom článku sa bližšie pozrieme na jednotlivé odtiene.

Je dokázané, že farby majú vplyv na človeka, najmä tie, ktoré ho obklopujú. Detstvo je obdobím objavovania, fantázie a dobrodružstva. Akú farbu na stenu teda zvoliť? Kým niektoré farby sa hodia do obývačky, či spálne, do detskej izby nemusia byť zrovna najvhodnejšie. Väčšina detí miluje farby. Farebnosť stien detskej izby má svoj význam a mala by sa prispôsobiť aj emocionálnej a citovej zrelosti dieťaťa. S farebnosťou to však netreba preháňať. Na druhej strane by sme sa ale mali vyhnúť fádnosti. Ideálna farba do detskej izby neexistuje. Každé dieťa je individuálne. Celkový vzhľad detskej izby je veľmi dôležitý pre schopnosť dieťaťa vnímať krásu a estetiku okolia. Na základe toho by mali  rodičia, pristupovať k riešeniu jeho detskej izby. Pre najmenšie deti sa odporúčajú jemné, prírodné odtiene, ktoré pôsobia upokojujúco.

Vo všeobecnosti sú lepšie svetlé než tmavé odtiene. Žltá farba do detskej izby dokáže opticky zväčšiť priestor a pôsobí pozitívne. Táto farba oživuje a povzbudzuje koncentráciu. Je farbou slnka a dokáže deťom dodať energiu. Teplou pozitívnou farbou je aj oranžová. Môže u detí vzbudzovať radosť. Červenej farbe by sme sa mali vyhnúť predovšetkým pri hyperaktívnych deťoch, nakoľko vyvoláva aktivitu. Ružová farba, je farbou voľnosti a nežnej energie. Dokáže znížiť agresivitu. Na veľkej ploche ale pôsobí nevýrazne a nehmotne. V strede farebného spektra nájdeme zelenú. Zelená farba, farba prírody, pôsobí upokojujúcim dojmom a podporuje tvorivosť. Obľúbenou farbou v detských izbách je aj modrá. Modrá farba upokojuje a dokáže podporiť spánok. Na rozdiel od modrej, tmavomodrá má iný účinok- vyvoláva pocit smútku. Tmavší odtieň modrej sa v rámci detskej izby odporúča napríklad do rohu, kde má dieťa posteľ. Inšpiratívna farba na stenu je aj fialová. Dobre sa kombinuje a harmonizuje prostredie. Neodporúča sa však aplikovať na veľké plochy, resp celú izbu. Šedá farba do detskej izby je podobne ako biela nevýrazná a nepodporuje emócie. Spolu s hnedou a čiernou patrí medzi farby, ktoré deti, predovšetkým tie mladšie nemajú veľmi v obľube. V prípade využitia neutrálnych alebo tmavších farieb na stenu sa odporúčajú kombinácie s inou farbou alebo výraznejšie farebné doplnky.

V nápaditých kombináciách sa oplatí využiť aj bielu. Symbolizuje akýsi pocit čistoty a poriadku. Samotná biela však môže pôsobiť chladným dojmom. Do detskej izby sa odporúča použiť v kombinácii s každou inou farbou. Detská izba plní viacero funkcií – slúži na hranie, učenie, neskôr aj stretnutia s kamarátmi, relax a spanie. Izbu tak možno farbami aj opticky rozdeliť. V rámci kombinácie farieb sa odporúčajú striedať sýte odtiene so svetlejšími.

Odtieň farby, ktorý si vyberiete si môžete nechať namiešať v tónovacom centre alebo vytvoriť sami doma. Dnes je v ponuke široký výber tónovacích farieb, ktoré si jednoducho pridáte k základnej bielej a vytvoríte odtieň presne podľa vašich predstáv. Alebo si kúpite hotovú farbu. Vymaľovať izbu dokážete aj svojpomocne. Postačí vám dôsledná príprava, kvalitný valček, respektíve štetec a zvolená farba. Deti sa isto potešia obľúbeným motívom, či rozličným prvkom, ktoré dokážete vytvoriť pomocou šablón. Môžete tak detskú izbu zmeniť na malý rozprávkový svet.

 

Kedy použiť respirátor a kedy polomasku?

Pri práci v prašnom prostredí, s kovmi (napr. brúsenie, zváranie), vo farmaceutickom priemysle, pri práci s drevom, v automobilovom priemysle, ale aj pri jednoduchých “kutilských” projektoch, napríklad pri aplikovaní rôznych farieb a náterov, je nutné myslieť na ochranu dýchania.

Viete, kedy je vhodné použiť respirátor, kedy potrebujete polomasku? A ako ich správne používať? Poradíme vám v našom článku.

Aký je rozdiel medzi polomaskou a respirátorom – kedy čo použiť

Respirátor je vyrábaný spravidla na jedno použitie. Bráni vdychovaniu prachu a nebezpečných čiastočiek rozptýlených vo vzduchu – pri brúsení, rezaní či vrtaní do kovu, tmelu, betónu, kameňa, cementu, dreva či ocele, chemických látok rozptýlených vo vzduchu vo forme prášku, je vhodný na použitie pri triedení odpadu, pri práci s aerosolmi, v prostredí s nepríjemným zápachom, pri manipulácii s pesticídmi (vybrané druhy), farbami a lakmi (vybrané druhy), ale tiež napr. pri alergiách na pele, zvieraciu srsť či prach. Niektoré modely sú tiež určené na ochranu pred baktériami, plesňami, hubami či výfukovými plynmi a dymom. Ak plánujete mať respirátor nasadený pri práci dlhšie, zvážte kúpu modelu s chladiacim ventilom, ktorého nosenie je pohodlnejšie.

Existujú tiež respirátory určené konkrétne na zváranie, ktorých vonkajší povrch je ošetrený tak, aby minimalizoval následky prípadného dopadu horúcich čiastočiek (spomaĺuje horenie) a tým pádom majú dlhšiu životnosť a lepšiu odolnosť. Respirátor má pracovník nasadený priamo pod zváračskou kuklou.

Polomaska predstavuje vyššiu ochranu a je určená na opakované použitie (pri zabezpečení správnej údržby a čistenia). Využíva sa pri manipulácii s chemickými látkami ako napr. čpavok, formaldehyd, HCl, oxid siričitý, s rozpúšťadlami a s farbami na báze rozpúšťadiel, pri používaní lepidiel v spreji, striekaní penovej izolácie a tiež v poľnohospodárstve pri manipulácii s určitými druhmi pesticídov a insekticídov. Ak zvažujete, či použiť masku alebo vám stačí respirátor, vždy radšej v prípade pochybností siahnite po maske (ak má filter určený na ochranu pri práci , ktorú plánujete vykonávať). 

Ako si vybrať respirátor a ako polomasku?

V zásade musia byť jasné dva faktory: potrebujete respirátor, celotvárovú masku alebo polomasku a to, či budete pracovať v prostredí s nebezpečnými časticami vo vzduchu, s plynmi alebo s výparmi, prípadne s kombináciou všetkých troch. Na základe druhého faktora si vyberiete vhodný filter (bývajú rôzne číselne/farebne označené). To, či potrebujete celotvárovú alebo polomasku závisí aj od toho, či plánujete využívať aj iné ochranné prostriedky (okuliare, ochranu vlasov…).

Ako polomasku alebo respirátor nasadiť?

Dôležité je mať vhodný model, ktorý sedí na vašu tvár. Maska a respirátor fungujú efektívne a bezpečne iba správne nasadené, na hladkej pokožke (oholenej, bez strniska či fúzov) a správne utesnené.

  1. Vyberte si vhodnú veľkosť masky alebo respirátora tak, aby vám neboli príliš tesné alebo naopak, privoľné.
  2. Pásky, ktoré respirátor/masku držia na hlave, nesmú byť pretočené, zauzlované alebo poškodené. Umiestnite ich na časti hlavy a tváre presne podľa návodu pri konkrétnom modeli.
  3. Ak používate ďalšie ochranné pomôcky (napr. okuliare), uistite sa, že sú kompatibilné, aby nenarúšali priľnavosť masky/respirátora.

Ak máte skladací respirátor, uistite sa, že sú všetky časti dokonale rozložené. Svorku určenú na nos vytvarujte podľa tvaru vášho nosa. Vždy na to používajte ukazovák a prostredník oboch rúk a pritláčajte symetricky. Nikdy nepoužívajte respirátor niekoho iného! Každý človek by mal mať vlastný, prispôsobený črtám jeho tváre.

Ako skontrolovať či polomaska alebo respirátor tesní?

Zakryte respirátor oboma rukami. Ak máte respirátor bez ventilu, prudko vydýchnite. Ak máte respirátor s ventilom, sprudka sa nadýchnite. Vzduch nesmie unikať – zo strán, spod brady ani z okolia nosa. Ak uniká, opätovne dotiahnite pásku, dotvarujte svorku okolo nosa a postup s testom opakujte.

Kedy stačí rúško?

Jednoduché filtračné rúško je len mechanická bariéra, ktorá nechráni nositeľa pred nečistotami prítomnými vo vzduchu (ani pred čiastočkami, ani pred baktériami, vírusmi či výparmi). Je určené primárne ako ochrana pacienta pred patogénmi, ktoré by sa mohli nachádzať vo vydychovanom vzduchu zdravotných sestier a lekárov. V zahraničí, najmä v Ázií, je často využívané ľuďmi postihnutými chrípkou alebo prechladnutím, ktorí sa napr. prepravujú MHD k lekárovi – chránia tak ľudí v okolí pred prípadnou nákazou, resp. eliminujú riziko. Pred samotnou chrípkou, prípadne koronavírusom, vás obyčajné rúško v zásade neochráni – ak prídete do kontaktu s nakazenou osobou a infikovanými kvapôčkami – tie cez rúško preniknú, napr. ak na vás chorí kýchne či zakašle. Pred chrípkou či nákazou iným podobným vírusom je účinnejšia správna a dostatočná hygiena, zdravý životný štýl, otužovanie a posilňovanie imunity.

8 profi tipov na izolovanie balkóna

izolovanie balkona skôr či neskôr musí riešiť každý majiteľ nehnuteľnosti, ktorý má to štastie, že jeho byt má týchto pár metrov štvorcových navyše. Kým pri bytových domoch sa často o izoláciu postará kompletná rekonštrukcia, zatepľovanie či v niektorých prípadoch aj správca bytového domu, stáva sa, že si niekedy musíte poradiť aj sami. A to tiež v prípade, že bývate v rodinnom dome. Ako odizolovať balkón, prečo je vlhkosť nebezpečná a a čo s teplotými výkyvmi? Poradíme vám v nasledujúcom článku.

Prečo je zle zaizolovaný balkón nebezpečný?

Voda, ktorá preniká do jednotlivých vrstiev podkladu či stien, je nebezpečná. Okrem toho, že môžete reálne aj vytopiť susedov pri výdatnejšom úhrne zrážok, môžete prispieť k praskaniu a olupovaniu omietky, v najhoršom prípade môžu začať korodovať výstuže balkóna a ten sa tak stane doslova nebezpečným miestom – keďže to ohrozuje jeho nosnosť a stabilitu. Odizolovaný balkón tiež ohrozuje tepelný komfort v miestnosti, ku ktorej pripadá.

  1. Na izoláciu balkóna môžete použiť rôzne hydroizolačné systémy – hydroizolačnú fóliu či hydroizolačný náter – teda hmotu. Pri výbere myslite na nosnosť balkóna, najmä v prípade, že sa chystáte izolovať plochu, na ktorej ponechávate starú dlažbu. Rozhodujúci pri výbere technológie by mal byť vtedy parameter minimálneho priťaženia nosnej konštrukcie.

 

  1. Základom je čistý podklad. Podklad najskôr vyčistite, nechajte vyschnúť, pripravte (v prípade, že idete použiť hmotu) obrúsený cementový poter, ktorý by nemal byť veľmi nasiakavý. Ak rekonštruujete, môžete hydroizolačnú hmotu natierať aj na starú dlažbu – musí však absolútne pevne držať a musí byť ošetrená penetračným náterom.

 

  1. Pripravte si rohové profily. Tie sa musia ukladať ešte pred samotnou hydroizoláciou. Upevnite ich do lepiacej malty. Nezabúdajte na okraje balkóna/terasy.

 

  1. Myslite na spádovanie – balkón aj terasa by mali byť vyspádované v sklone 2 – 3 % tak, aby voda stekala dole z terasy/balkóna. Ak máte murovaný balkón (namiesto zábradlia máte múrik), pravidelne kontrolujte odtokovú rúrku, aby sa vám pred ňou nehromadila voda.

 

  1. Hydroizolačnú hmotu nenatierajte iba na vodorovné plochy, základom je natrieť aj priliehajúce steny, resp. zvislé konštrukcie (napr. v prípade, že máte múrik namiesto zábradlia balkóna). Konštrukcie natierajte do výšky minimálne 30 centimetrov. Je to preto, aby boli chránené aj pred odstrekujúcou vodou, napr. pri silnom daždi. Tiež nezabúdajte na okraje balkóna. Odporúča sa tiež hydroizolovať, resp. zatepliť tiež hranu balkóna a na spodnú časť, ak je to možné, použiť polystyrén.

 

  1. Do hydroizolačnej hmoty v mieste styku steny a podlahy osaďte tesniace pásky. Sú nevyhnutné preto, aby sa voda nedostala v žiadnom prípade do škár. Minimálny odporúčaný presah je aspoň 10 centimetrov.

 

  1. POZOR: Hydroizolačnú hmotu nikdy nenalievajte ani ňou nenatierajte dilatačné škáry. Tie musia zostať voľné, aby plnili svoju funkciu – teda aby sa materiál mohol rozťahovať a zmršťovať pri teplotných výkyvoch a nedochádzalo k praskaniu a poškodzovaniu pevných častí a náterov. Aby ste ich chránili, môžete ich vyplniť tenkým penovým materiálom (napr. polyuretánom)

 

  1. Nátery pre izolovanie balkona opakujte podľa odporúčaní výrobcov (resp. predajcov). Zvyčajne postačujú 2 – 3 vrstvy (s dostatočným časom na schnutie), na ktoré sa lepí dlažba, prípadne sa ukladajú drevené rošty. V prípade použitia fólie toto, samozrejme, odpadá.

Urob si sám: 3 nápady, ktoré budete chcieť vyskúšať

Dobrých rád a nápadov do domácnosti či do záhrady nikdy nie je dosť. Internet je plný inšpirácie, ako využiť svoje šikovné ruky v praxi a v štýle “urob si sám” pretvoriť interiér či exteriér za pár chvíľ aj s malým rozpočtom na originálne miesto na život. Vybrali sme pre vás tri tipy, ktoré nás najnovšie oslovili. Vyskúšate ich s nami?

Pegboard nápad – nástenka a Vešiak v jednom

Netradičnú nástenkú a vešiak na drobnosti v jednom nemusíte iba obdivovať v modernej kaviarni či v bistre na výlete v zahraničí. Kedysi boli výlučne súčasťou dielní, no postupne si našli cestu do interiérov zariadených v urban štýle. Čo je skvelý nápad, ako využiť obľúbené OSB dosky.

Vyrobiť si ho môžete aj sami doma a prispôsobiť si jeho dizajn tak, ako sa vám páči. Na výrobu pegboardov sa osvedčili OSB dosky, drevené dosky, ale aj zvyšky pracovných dosiek po prerábaní kuchynskej linky. Drevené kolíky, ktoré zastrčíte do vyvŕtaných dier úplne bežne zoženiete v predajniach s hobby tovarom pre domácich kutilov. Pegboard navyše môžete natrieť ľubovoľnou farbou, dokonca aj tabuľovou a vytvoriť tak originálny kúsok, aký nebude mať doma nik iný.

Budete potrebovať iba rýchloschnúcu vrchnú farbu v odtieni, aký sa vám páči.

Paletový vyvýšený záhon

Vyvýšené, alebo záhradkársky správne zvýšené, záhony sú čoraz obľúbenejšie v slovenských záhradách.

Šetria miesto, rovnako váš chrbát, sú štýlové a naozaj praktické. Podobne aj palety, z ktorých si môžete vytvoriť skutočne čokoľvek – imidžový nábytok aj vešiak na nástroje, ktorý skrášli záhradný domček na náradie. Ak radi vyrábate, tvoríte a hľadáte nápady do záhrady, skúste si vyhradiť víkendový deň na výrobu paletového záhona. Budete potrebovať 4 alebo 6 kusov paliet, ktoré skrutkami pospájate do štvorca alebo obdĺžnika, vysteliete záhradnou netkanou textíliou a nopovou fóliou a vyplníte záhradným substrátom zmiešaným s dobre vyzretým kompostom. V záhonoch môžete pestovať zeleninu, bylinky, ale aj kvety, prípadne všetko dohromady a vytvoriť si tak divočinu v permakultúrnom prevedení – tak, aby si rastlinky medzi sebou pomáhali bojovať s chorobami a škodcami. 

Farebné zárubne

Máte chuť renovovať, oživiť domácnosť, vdýchnuť interiéru nový život? Nemusíte hneď prerábať kuchyňu, meniť kúpeľňu, kupovať pohovku či minúť všetky úspory na brúsenie parkiet. Aj malá zmena vie zapôsobiť.

Uvedomili ste si niekedy, aký veľký význam majú interiérové zárubne? Tak ich skúste natrieť netradičnou farbou a budete očarený. Stačí ich obrúsiť, odmastiť, zarovnať nerovnosti, steny oblepiť ochrannou fóliou a pustiť sa do práce. Budete potrebovať iba primer, teda podkladový náter a jednu vrstvu farebného náteru – skúste sivú či odvážnu žltú, ktorá krásne presvetlí aj tmavú chodbu.

 

Mohlo by Vás zaujímať:

10 tipov ako odstrániť silikón – článok nie len o tom ako odstrániť silikón, ale dozviete sa, aké sú jeho vlastnosti, ktorý silikón na aký podklad použiť a kde všade ho môžete aplikovať.

ROZHOVOR: Zo starého nové – vdýchnite nový život starej posteli a komode, poradíme Vám ako na to.

Ako odstrániť plesen na stenach?

Plesen na stenach – prejavy ako zelené fľaky na stenách sú znakom, že máte doma väčšiu vlhkosť ako by bolo vhodné. Plesne v obývačke, plesne v kuchyni či spálni by sme nemali podceňovať a urobiť všetko pre to, aby sme sa zbavili ich príčiny. V tejto pandemickej dobe, kedy je doma viacero členov rodiny aj domácnosť funguje „nepretržite“. Častejšie varenie, umývanie riadu, pranie či používanie kúpeľne je presne to, čo môže spôsobovať postupné vznikanie plesní.

Článok píšeme na základe vlastnej skúsenosti. Nám plesne na stenach vznikli po tom, ako sa nám narodilo druhé dieťa a začali sme prať látkové plienky a sušiť ich v spojenej kuchyni s obývačkou (nemáme balkón). Do permanentného používania sa dostala aj kuchyňa. Plesne sa objavili na stene v obývačke, v kuchyni, ale aj v spodných rohoch, ktoré boli zastavané nábytkom.

Rozhodli sme sa plesen na stenach mechanicky odstrániť a následne objednať sušičku na bielizeň, ktorá by mala odstrániť problém so zvýšenou vlhkosťou pri sušení na sušiakoch. V nasledujúcich riadkov zhrnieme postup:

  1. Nastriekame postihnuté miesta prípravkom PLESNISTOP .
  2. Necháme ho 24 hodín pôsobiť.
  3. Pleseň neodporúčame pred aplikáciou PLESNISTOP odstraňovať, aby sa predišlo rozptýleniu vírusov.
  4. Po uplynutí 24 hodín postihnuté miesta zoškrabeme špachtľou. Nebojte sa pritlačiť a zoškrabať aj farbu zo steny. Všetky veci z okolia, kde budete škrabať odstráňte, môžete očakávať značný neporiadok. Zakryte podlahu/parapetnú dosku alebo si pripravte rovno vysávač.
  5. Následne nanesieme AKRYLOVÚ EMULZIU, čo je bezfarebný náter, ktorý je potrebný ako podklad pre novú farbu na stenu.
  6. Necháme ho pôsobiť 4-6 hodín (doba schnutia).
  7. Po vyschnutí emulzie nanesieme na postihnuté miesta novú farbu. My sme použili vnútornú maliarsku farbu JUPOL CITRO, ktorá má ochranný film proti plesniam. Odporúča sa aj do kúpeľní a sanitárnych zariadení.
  8. JUPOL CITRO sme nemuseli riediť a nanášali sme ho štetcom , prípadne valčekom. Prekvapením bola príjemná citrónová vôňa po nanesení farby.
  9. Stenám sme dopriali dve vrstvy. Druhú vrstvu sme naniesli po 12 hodinách hodinách od prvej vrstvy.

5 krokov, ako správne obnoviť náter dreva

Vdýchnuť drevu nový život nie je žiadna veda. Chce to len dodržať správny postup a zvládne to aj začiatočník. Ak ste našli na povale starú lavicu či jedálenský nábytok, ktorý by ste chceli oživiť alebo mu dopriať sviežejší vzhľad, vyskúšajte týchto 5 krokov.

stary stol

  1. Kontrola pevnosti a spojov

Nezáleží na tom, či renovujete záhradný nábytok, ktorý ste kúpili pred dvomi rokmi alebo prastarú stoličku po babke – prvým nevyhnutným krokom je kontrola pevnosti dreva, spojov a zhodnotenie celkovej kondície materiálu. Ak javí drevo známky spráchnivenia, je krekhé, láme sa, viditeľne poškodené škodcami a podozrivo sa z neho práši, nový náter ho nezachráni.

Ak má však len drobné praskliny a popukaný náter, môžete sa pustiť do práce – povolené spoje tiež viete opraviť.

  1. Odstránenie nečistôt a starého náteru

Ako prvý krok nábytok dôkladne očistite. Zbavte ho prachu, nečistôt, machu, v prípade výskytu plesní zasiahnite protiplesňovým prípravkom (nikdy pleseň neodstraňujte nasucho manuálne!). Nábytok následne nechajte vyschnúť  a pustite sa do zbavovania sa starého náteru. 

Pri záhradnom nábytku so starým hrubým náterom často pomôže aj vysokotlakový čistič, prípadne si vezmite na pomoc brúsku, náter odstráňte brúsnym papierom (brúsnym hranolčekom) alebo mosadznou kefou. Ak sa dá nábytok rozobrať (a budete ho vedieť naspäť zložiť), dajte si záležať a obrúste každý diel samostatne.

  1. Opravy poškodení

Praskliny zaceľte tmelom vo vhodnom odtieni, v prípade povolených častí nábytku sa nebojte siahnuť aj po vhodnom lepidle. Ak potrebujete vyplniť väčšie diery, napr. po vypadnutých uzloch, používajte napr. tavný tmel. Myslite na to, že drevo je materiál, ktorý nasiakava. Pri tmelení  používajte aj viac vrstiev.

  1. Výživa dreva

Neošetrené, dýchajúce, čisté a dôkladne vysušené drevo (ak ste ho umývali, prípadne náter odstraňovali vysokotlakovým čističom) je pripravené na ošetrenie. Môžete ho impregnovať olejom, ktorý odpudzuje plesne a škodce, prípadne ho rovno ošetriť tenkorstvovou lazúrou (v troch vrstvách), pod ktorou bude drevo dýchať, no bude chránené pred vlhkosťou a pôsobením UV. V prípade, že použijete lazúru, povrch dreva nechate čistý – obsahuje totiž iba jemné pigmenty, ktoré neprekryjú nečistoty a zafarbenia, práve naopak, nechajú vyznieť prirodzenú kresbu dreva.

  1. Povrchový náter

Ak ste povrch ošetrili lazúrou, nechajte ho dôkladne vyschnúť podľa odporúčaní v návode prípravku. Ak chcete úplne zmeniť vizuál dreva, použite krycí náter (vodou riediteľnú alebo syntetickú farbu na drevo). Myslite na to, že ju musíte aplikovať v dobre vetraných priestoroch a opäť nechať dôkladne vyschnúť pred akoukoľvek manipuláciou.

Podľa zvolených prípravkov a podmienok, v akých vám nábytok bude robiť spoločnosť, vám takto ošetrené drevo vydrží od 3-6 rokov bez nutnosti zásahov.

Farba na drevo vintage, jednoduchý návod

Farba na drevo vintage a jej vzhľad je stále IN! Perfektne sa kombinuje s vidieckym či provensálskym štýlom, oceníte ho pri DIY projektoch aj keď ste začiatočník, keďže dokáže efektne ukryť chybičky či nedostatky, dá sa krásne farebne prispôsobiť a jeho tvorenie je navyše aj zábavné – vyskúšajte si pomocou nášho jednoduchého návodu dotvoriť napríklad záhradnú hojdačku vyrobenú z palety do štýlu vintage.

Budete potrebovať:

Farba na drevo vintage, ako na to:

  1. Základom je vybrať si dve farby, ktoré sú naozaj rozdielne – jedna tmavá a jedna svetlá a naozaj dôsledne kryjú – čiže nie lazúry, ale siahať po krycích farbách na drevo (ideálne akryl).
  2. Najskôr pripravte podklad – odstráňte staré nátery brúskou alebo brúsnym papierom, drevo oprášte, prípadne pretrite vlhkou handričkou a nechajte dôkladne uschnúť.
  3. Aplikujte tmavší náter v jednej vrstve a nechajte ho vyschnúť.
  4. Aplikujte svetlejší náter v jednej vrstve a nechajte ho dôkladne vyschnúť – tento náter už nemusí byť perfektný, pokojne môže kde-tu vykúkať tmavšia farba, to práve chceme.
  5. Keď produkt dôkladne vyschne, môžeme sa pustiť do práce – vezmite brúsny papier a hrany a niektoré menšie časti plôch obrúste tak, aby vykúkala tmavšia farba, prípadne zájdite až do dreva – a hotovo!

Farba na drevo vintage výborne vyzerá na starom dreve s prasklinami a nepravideľnou štruktúrou, zaujímavý efekt však dosiahnete aj na obyčajnej drevenej palete. Vyskúšajte!

 
Back to Top
Produkt bol pridaný do košíka